The end of times

Včera som konečne dopozerala Melancholiu.

Ako Antichrist, o ktorom som už písala, ma zaujal najmä po vizuálnej stránke. Spomalené zábery dokonale zachytia krásy okamihu. Na takéto scény by som sa dokázala pozerať celý deň. 

Každá z týchto scén je očarujúca, priam magická.

/Pri sledovaní filmov si užívam najmä túto stránku lebo v knihe sa snažím nájsť súvislosti, ktoré vo filme nestihnem spracovať. Asi na to potrebujem väčšiu databázu prezretých filmov./

Oceňujem vizuálne efekty, ktoré ma dostali ako aj symboliku.  
Nesledujem scénu katastrofických filmov no toto je príkladná výnimka ktorá vychádza z radu. Bude to asi preto, že nepopisuje len katastrofický koniec planéty (Zeme) ale aj katastrofický koniec spoločnosti, rodín a všetkého nám drahého..

Nechcem písať spoiler , lebo sama nemám rada keď sa dozviem takmer celý film.Nedokážem si to tak vychutnať.

No spoľahlivo neviem popísať ani moje pocity.

Možno, keď sa k filmu vrátim o pár rokov, budem viac schopná opísať moje pocity. No dnes nedokážem jeden typ umenia opísať iným. 
Ako sa báseň nedá spoľahlivo prerozprávať, ako na obraz je potreba tisícok slov a ani to neni dosť, tak ani film  nedokážem popísať.